Korunný princ Ľudovít, neskorší bavorský kráľ Ľudovít I. iste netušil,
keď 12. októbra 1810 nasadal do koča, aby sa pred ľudom popýšil svojou
peknou nevestou, princeznou Teréziou von Sachsen-Hildburghausen, že
kladie základy najväčšej ľudovej slávnosti na svete. Na lúke, na ktorej
sa na počesť svadobného páru konala o päť dní hostina a dostihy sa
začala písať tradícia, ktorá nemá páru. Lúka sa na počesť nevesty
nazýva Terezina (Theresienwiese), ale domáci volajú Oktoberfest
jednoducho skrátene Wiesn.
Pýtate sa prečo ten paradox? V názve október a začiatok veselia v
septembri? Organizátori vravia, že je to najmä kvôli počasiu, ktoré je
na konci posledného mesiaca leta prívetivejšie ako na začiatku jesene.
Vojny a epidémie, ako aj tá súčasná spätá s koronavírusom zapríčinili,
že s výnimkou 25 ročníkov táto ľudová slávnosť pauzu nepozná. Nekonala
sa buď v čase napoleonských alebo pruských vojen v 19. storočí a tiež v
časoch prvej i druhej svetovej vojny v storočí nasledujúcom. Takisto sa
neuskutočnila počas cholery alebo hospodárskych kríz.
Žiaľ, v siahodlhej kronike Oktoberfestu sú aj stránky, ktoré nie sú
popísané veselím a zábavou, ale smútkom a zármutkom. Najtragickejšiu
kapitolu napísal 26. september 1980, kedy pri hlavnom vchode v koši na
papier explodovala bomba, ktorá zabila 13 ľudí, vrátane atentátnika.
Páchateľom bol 21-ročný študent geológie, pravicový extrémista Gundolf
Köhler. Podľa vyšetrovateľov za útokom stál tento labilný jedinec,
čudák, ktorý trpel neopätovanou láskou.
Isteže, Oktoberfest začínal oveľa skromnejšie pokiaľ mníchovské
slávnosti piva nedorástli do dnešnej gigantickej podoby. Prvý kolotoč sa
objavil v roku 1818, prvé – dvanásť metrov vysoké ruské kolo bolo na
festivalovej lúke vztýčené v roku 1880 a prvé stany sa začali stavať v
roku 1896.
K neodmysliteľným symbolom Oktoberfestu patrí od roku 1979 Willenborg
Riesenrad (ruské kolo Willenborg), ktoré sa vypína až do výšky 50
metrov. Každá zo 40 kabín pre osem až desať ľudí ponúka fascinujúci
pohľad na dianie na festivalovej lúke, ktorú majú návštevníci ako na
dlani. Ruské kolo je pomenované po rodine Willenborgovcov, ktorá patrí
od začiatku 60. rokov minulého storočia medzi renomovaných
prevádzkovateľov ruských kôl v Nemecku s neodmysliteľným poznávacím
znamením – žiariacim slnkom umiestneným v strede atrakcie.
Minulý rok mali milióny návštevníkov k dispozícii 17 veľkých a 21 malých
pivných stanov, pričom vo veľkých je na sedenie k dispozícii aj viac
ako šesť tisíc miest. V najväčšom stane je to až 10.000 miest. O zábavu a
rozptýlenie sa na festivale stará množstvo všakovakých atrakcií ako sú
napríklad horské či húsenicové dráhy, kolotoče i spomínané ruské kolá.
Hlavným magnetom však na Terezinej lúke bolo, je a bude – pivo. Na
ploche viac ako 40 hektárov, čo je približne 60 futbalových štadiónov,
sa pije všade a stále. Od rána – ako sa hovorí – si sadajú Bavori k
druhým raňajkám až do jedenástej v noci – často i dlhšie - kedy si zase
dávajú takzvaný „schlaftrunk“, čiže nápoj - rozumej pivo - na spanie.
Vlani zavítalo na slávnosti do Mníchova 6,3 miliónov návštevníkov z
celého sveta, ktorí počas 16 dní vypili 7,3 milióna „Massov“ - teda
litrových krčahov piva.
Každý výrobca piva si zachováva na Oktoberfeste svoj imidž. Nielen
značkou, ale aj výzdobou haly. Návštevníkov obsluhujú zväčša ženy s
hlbokým výstrihom a veľkým úsmevom v tradičných ľudových krojoch
nazývaných Dirndl.
Čašníci dokážu naraz niesť v priemere 10 až 12 „Massov“ – váha jedného
naplneného krígľa je 2,3 kg. Existuje aj súťaž v ich nosení. Svetový
rekord drží Oliver Strümpfel, ktorý na 40 metrovú vzdialenosť uniesol 29
litrových krčahov naplnených po okraj pivom. Medzi ženami je
najzdatnejšia Anita Schwarzová – na rovnakej vzdialenosti to zvládla s
devätnástimi plne načapovanými, litrovými pohármi piva. Klobúk dolu!